Marcel Miček

„S výsledkami som bol druhý najúspešnejší zápasník v Československu podľa kritérií. Na olympiádu som bol (nedoniesol som, nechal som doma ten papier, od Samarancha, on bol šéf olympijského výboru na svete), príprava na olympiádu: Ja som po majstrovstvách Európy v Katoviciach mal ísť do olympiády na pol roka na mimoriadne vojenské cvičenie do Prahy. Ja som chcel ísť, len môj tréner Attila Boris povedal – nie, lebo doma budeš mať sparingov atď., budú trénovať. Lenže výsledok bol... Tak som ostal (ako) malé decko doma, hej, tak som ostal doma, čo som urobil chybu. Ešte zo Sniny bol Búrik, ktorý na olympiádu mal ísť, ten sa dokonca zúčastnil toho sústredenia. No a ja doma vlastne som nebol pripravený, ani na Európu už som nebol pripravený, nemal som s kým trénovať. Títo moji sparingovia nechodili.“ „To boli Katovice 1972, to bola tá Európa, a po nej ste mali ísť na olympiádu? Čiže vy ste už neboli ani na tie Katovice dobre pripravený?“ „Nie, už na Katovice som nebol pripravený. No a v podstate po tých Katoviciach de facto, keď som nešiel na sústredenie, som povedal – stačí. Aj problémy som mal s tým zhadzovaním."

„V tých rokoch, ako som začal, 1959 – 1960, som prehrával, bili ma na súťažiach, ale v roku 1961 prišli moje prvé úspechy, kedy som začal všetko vyhrávať. V novembri 1961 som sa stal majstrom Československa v Plzni do 50 kg, v grécko-rímskom zápase. Potom, v roku 1962, som sa stal za Iskru Svit majstrom Československa do 21 rokov, v 1963 za Duklu Mikulov, už ako vojak, majstrom Československa do 21 rokov. V podstate to už som bol bez tréningu, pretože som sa nedostal do Dukly Hodonín, takže som slúžil na hranici, ale napriek tomu som zápasil za Rudú hvězdu Brno, ktorá bola v 1. lige. Lenže v roku 1962, v '62. roku som rukoval, v '63. roku rušili Rudé hvězdy v Československu, nechali si len jednu Rudú hvězdu, a tá bola v Prahe. Takže som sa do Prahy nedostal, pretože nebolo voľné okienko, tam bol už ako pretekár borec z Dunajplavby Bratislava. A ja som potom... vlastne kamarát Timko, ktorý bol potom reprezentačný tréner a vychoval v podstate Lohyňu, majstra sveta, tak on ma zverboval do Dukly Mikulov, kde sme 2. ligu zápasili a vlastne sme boli víťazi 2. ligy v rokoch 1963 – 64.“