Vojtech Tomáš Novák sa narodil 10. októbra 1946 ako Vojtech Tomáš Neumann v Zlatnej na Ostrove. Otec Jozef Neumann pochádzal zo židovskej rodiny a v Zlatnej na Ostrove starí rodičia prevádzkovali malý obchod so zmiešaným tovarom. Počas druhej svetovej vojny pracoval na nútených prácach, jeho rodičia a brat boli vyvezení do geta vo veľkom Mederi a neskôr deportovaní do Auschwitzu, kde zahynuli. Mama Eva, rodená Teichnerová pochádzala tiež zo židovskej rodiny a s mamou, bratom a sestrou žili v maďarskom meste Györ. Bratovi sa podarilo skryť, ženy roku 1944 odsunuli do geta a v júni deportovali do Auschwitzu. Evina mama bola ešte v deň príchodu transportu zavraždená a spálená v kremačnej peci. Sestry Teichnerové boli po pár dňoch preložené do koncentračného tábora Pieszyce v južnom Poľsku, kde pracovali v textilnej továrni. Tábor bol oslobodený 9. mája 1945 a po týždni náročnej ceste sa dostali do Bratislavy a do Györu, kde našli ich byt obsadený cudzími ľuďmi. Vojtechov otec sa vrátil z nútených prác domov v apríli 1945 a tiež našiel vyrabovaný a zničený dom aj obchod po rodičoch. Jozef a Eva sa zobrali v auguste 1945, usadili sa v Zlatnej na Ostrove. V októbri 1946 sa narodil Vojtech a o tri roky neskôr Ondrej. V roku 1947 si museli zmeniť priezvisko na slovenské, vybrali si Novák. Rodina mala obavu z antisemitizmu a tiež s toho, že by mohli mamu poslať preč zo Slovenska, keďže mala maďarské občianstvo. Chlapci navštevovali slovenské školy, keďže Židia sa domnievali, že z lojality by mali ich deti študovať v slovenských školách. Z toho istého dôvodu vstupovali aj do komunistickej strany. Vojtech ani jeho brat netušili o svojom židovskom pôvode, rodičia o tom nerozprávali. V roku 1957 sa rodina presťahovala do Komárna, neskôr Vojtech študoval na strednej všeobecnovzdelávacej škole a chcel pokračovať v štúdiu medicíny, no nepodarilo sa mu to. Nastúpil na základnú vojenskú službu do Karlových Varov, kde zažil aj vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Po návrate sa zamestnal ako kultúrny referent a podieľal sa na organizácii podujatí pre mládež. Chcel študovať, no nadriadení mu to neumožnili. Formálne vstúpil aj do straníckych štruktúr. Neskôr jeho štúdium podmienili prijatím miesta v Zväze československo-sovietskeho priateľstva a v roku 1984 ukončil štúdium práva. Počas pôsobenia vo zväze dostal niekoľko straníckych trestov kvôli svojmu nesúhlasu s politikou vedúcej strany, kvôli čomu sa jeho dcéra nedostala na vysokú školu. V novembri 1989 sa spolupodieľal na organizácii protestného zhromaždenia. Sledovala ho ŠTB a niekoľkokrát ho vypočúvali. Po zmene režimu pracoval ako predseda spoločenských organizácií , neskôr ako právnik na mestskom úrade v Komárne a tiež ako viceprimátor. Verí v silu vzdelania a európskym ideálom súčasnej spoločnosti.
